Tam, kde sa Slnko rodí…
Len málo ľudí narodených v Aglaranonskej ríši, v pomyselnom prehnitom pupku sveta dostalo takú príležitosť ako ja. Príležitosť uzrieť ten zvláštny svet tam za veľhorami a veľtokmi, za púšťami plnými tragikomických kostier, za nepriechodnými džunglami a močiarmi, ktoré nebyť tých prekliatych moskytov nie sú až také nepriechodné. Svet, ktorý vonia exotikou (pozn. autora: „vonia“ nie je vždy ten správny výraz. Spomínam si na návštevu rybieho trhu v malebnom prístave Smradakandel, kde ešte aj jednému z mojich orčích nosičov prišlo nevoľno) a východnými mystériami (tu mám na mysli hlavne sériu mystických stretnutí s potomkami pri šálke čaju z terpentínovníka). Svet, o ktorom už všetci počuli z nepresných opileckých rozprávaní pirátov, obchodníkov a iných zločincov.
Ja, František z Prázdnych Rečí, povolaním štátny licencovaný cestovateľ platený aj z Vašich daní, sa s pomocou mojej patrónky Donothing, bohyne lenivcov a iných darmožráčov, pokúsim opísať vám Svet Východu tak, ako som ho na svojich cestách viac alebo menej osobne zažil.
* * *