Pri vyslovení slova „Samuraj“ sa v mysliach Aglaranončanov utvára predstava o hrdom, mnohými bojmi ošľahanom bojovníkovi, ktorý vždy bojuje s eleganciou, hrdosťou a hlavne cťou. Predstava o bojovníkovi, ktorý nikdy nenapadne bezbranného, ktorý nepozná zradu a klamstvo. Bojovníka, ktorý je viazaný Kódexom cti. Výrazom Samuraj sa označujú tí Fučiminavajskí, v ktorých koluje vznešenejšia krv (pričom vznešenosť v reáliách planiny Fučiminavaja vyjadruje množstvo krvi nepriateľov preliatej výmenou za to, že krv Samuraja aj naďalej prúdi v jeho žilách). Tieto skreslené predstavy musím však ako úprimný cestopisec uviesť na pravú mieru. Myslím, že v tomto momente je vhodné, aby som vysvetlil čitateľovi dva súvisiace pojmy goblinieho pôvodu. Prvým je marketing, ktorého význam by sa dal stručne popísať ako: „Čo keby sme ľuďom povedali, že inhalovanie výparov pri upratovaní chlieva priaznivo ovplyvňuje dýchacie cesty? Budeme mať čisto a budú nás mať za dobrodincov, kým nám na to neprídu.“ Tým druhým je politika, čo označuje „umenie presvedčiť ťa o tom, že väčší prospech z toho, že si zadarmo vyčistil moje chlievy máš ty.“ Myslím, že uvažujúcemu čitateľovi oboznámenému s marketingom a politikou je význam troch zásadných pravidiel Kódexu: 1. Víťazovi ryžu!, 2. Klan porazeného dostane kopiju!, 3. Na bezbranného roľníka zbraň nezdvihneš!, jasný. Rozumný čitateľ vidí, že podstatou Kódexu nie je úcta k protivníkovi, česť, skromnosť ani spravodlivosť, ale pragmatická snaha o vlastné prežitie. Veď ak by porazený nemohol posilniť svoje rady aspoň o kopijníka, časom by určite podľahol hladu. Víťaz by nakazený ponorkovou chorobou vypálil Zaseryžu a planinou Fučiminavaja by sa už navždy nieslo len zavýjanie vlkov, duchov a toho prekliate nízkeho prízemného vetra. A tak je tu Kódex, ktorého úlohou je udržať ešte pár storočí Status quo
Udatní bojovníci z planiny sa už stáročia spájajú do rôznych tlúp, bánd, lúpežných partií či rodinných podnikov, ktoré môžeme nazvať klanmi. Rád by som vám na nasledujúcich riadkoch popísal,niektoré z tých mocných a aj sa o to pokúsim, ale vzhľadom na to, že tieto klany sú vplyvom ambicióznosti, ktorá je Fučiminavajským tak vlastná, veľmi prechodné a premenlivé. V dobe, keď som Fučiminavaju navštívil, planinou pochodovali štyri klany vedené viac či menej charizmatickými, múdrymi a udatnými vodcami.
Hladní vlci
Jedným z takýchto vodcov je aj mních Fi Šmo So-c’ka, o ktorom sa vraví (resp. to o sebe tvrdí sám), že k dosiahnutiu Nirvány sa musí oslobodiť už len od jedinej ľudskej slasti. Slasti z pokrmov. Všetky ostatné, vrátane slasti z dobre vykonanej práce, a slasti z nezištnej pomoci iným už dávno premohol. Sám ale s úsmevom dodáva, že tú poslednú si necháva do svojho ďalšieho života. A tak hnaný už len jedinou túžbou, nebrzdený ničím iným ustanovil sa vznešeným duchovným vodcom otrhanej bandy schudobnelých samurajov, ktorí sa nechajú nazývať Hladní vlci alebo aj Družina So-c’kova. Na jeho škodu sa však o svoj pôžitok musí biť na život a na smrť so všetkými ostatnými mužmi a ženami vyhladovanej Fučiminavaje. Želáme mu teda veľa šťastia a dobrú chuť!
Ich symbolom je hnedá miska s ryžou na žltom podklade.
Takedeti
V histórii Fučiminavaje nie je zaznamenaný klan, ktorý by vydržal fungovať viac ako 79 rokov. Tento rekord drží klan Takedeti, ktorý od svojich 4 rokov vedie istý Takaši Caciki. Klan začínal ako banda nedochôdčat, ktoré svoje prvé roky prežili skôr preto, že sa nad nimi ostatné klany zľutovali. Neskôr však, keď mal Takaši už 5 rokov, svoju povesť obhájili v krvavej bitke, po ktorej porazenému klanu, ktorého meno upadlo radšej do zabudnutia ako do hanby, odovzdali 42 kopijí (toľko vraj mimochodom mali všetci členovia klanu dohromady rokov). Rok na to už ako víťaz každoročného súboja o Pohár najsýtejšieho klanu zorganizoval výročný 4247 konvent. Nič podstatné však pre blaho národa, rovnako ako na všetkých predchádzajúcich konventoch vodcovia klanov nevydumali. Okrem toho, že čaj je až druhý najlepší nápoj na svete. Tento konvent sa zapísal do histórie ako Kakavkový.
Dnes staručký Caciki sníva len o tom, aby klan úspešne prežil aj 80 rok. Či sa tak stane je však otázne, nakoľko odkedy Caciki neudrží ani myšlienku, meč ani moč je klan v kríze. To, že je ešte stále na jeho čele, hoci len formálne, je len nešťastná zhoda okolností. Jeho jediní dvaja synovia sú totiž obaja natoľko cieľavedomí a neústupní, že obaja si robia nárok na miesto vodcu klanu. Sú však natoľko vyrovnanými súpermi, že by sa pri boji o moc určite navzájom zabili a klan by sa rozpadol. A tak zatiaľ len držia klan pohromade a čakajú, či sa nestane niečo, čo celý problém raz a navždy vyrieši.
Ich zástava nesie modrú oblohu so 79 striebornými hviezdami.
Skrvavené nože
Hiro zvaný Samosato patrí k málo mužom, ktorým by človek neveril ani ich meno. K moci v klane Skrvavených nožov založenom na príbuzenstve a dedičstve by sa nikdy nebol dostal nebyť série dvadsať jeden neobjasnených vrážd. Na krvavej ceste sa Hiro dostal do takého vražedného ošiaľu, že keď rad radom čistil rodokmeň od hlavy rodu cez jeho najbližších príbuzných až k svojmu cieľu, takmer sa pri svojom mene zabudol zastaviť a skoro prenechal vodcovstvo svojmu mladšiemu bratovi. Keď sa konečne pozviechal z dvanástich rezných a jednej strelnej rany, ktoré si spôsobil a dosadol na trón, uzavrel celú vec s objasnením 21 vrážd a jednej v štádiu pokusu odpoveďou na otázku ako sa to stalo nasledovne: „Samo sa to.“
Nakoľko sa v klane takto dostali k moci všetci vodcovia okrem zakladateľa, nikto sa viac nad tým nepozastavoval. Teraz je dôležité, aby klan našiel novú stabilitu a zacelil utŕžené rany skôr, než niekto príde na to, že je oslabený. Hádam to ambiciózny Hiro Samosato dokáže a nenechá nech sa to samo nejako spraví.
Symbolom klanu je zelená dýka na červenom poli.
Klan z osady Fučimi
Klany Fučiminavajských bojovníkov sa, ako je už asi zrejmé, živia hlavne, povedzme si to otvorene, lúpežníctvom a zbojom, aj keď svoje drancovanie zakrývajú rôznymi vznešenými zámienkami ako: ochrana slabších, spravodlivosť, boj proti tyranii, boží zámer a podobne. Výnimkou je klan (neustále zanikajúci a znovu vznikajúci) z remeselníckej osady Fučimi, ktorého dôležitým zdrojom príjmu je okrem lupu aj obchod. (pozn. autora: keď si ale uvedomíme, že banditi, piráti, zlodeji, obchodníci a vyberači daní sú jedna a tá istá „pakáž“, tak nie sú až tak výnimoční.) Keďže sa o osadu Fučimi a jej výrobky už dlho zaujímajú čitateľky módneho magazínu Štýlová šľachtičná, rozhodol som sa citovať (so súhlasom na urobenie drobných zmien a výpustok) reportérku tohto časopisu, slečnu Cvernu z Bavlnky, ktorá mi na cestách po Fučiminavaji robila príjemnú spoločnosť:
Osada Fučimi neďaleko Fučimijských vodopádov, ktoré robia miestnu klímu značne veternou a vlhkou, je staroveké stredisko obchodu s (najmä hodvábnym) spodným prádlom, známym a čoraz viac obľúbeným na celej náhornej plošine i ďaleko v zahraničí. (na autorské práva na tento úžasný a prevratný vynález si vraj pred istým časom robil nárok aj istý kočovník zo strednej Európy menom Ištván Gulemiházi, no jeho nárokovanie si na patent neprešlo kvôli nedostatočnej dokumentácii a bolo teda patentovou komisiou zamietnuté. Podľa najnovších klebiet v súčasnej dobe tento Ištván vyvíja nový vynález s pracovným názvom „Sušpenzór“, ktorý má vraj podľa jeho vlastných slov byť natoľko prevratný, že „vytlačí z ríšskeho trhu pofidérne výrobky tých diablov z Východu…“ . No, uvidíme…).
Okrem trhu so spodkami a spodničkami sa v osade v minulosti vyvíjal i rybolov, ktorý však nie je tak zmedializovaný a chýrny ako hlavný zdroj príjmov v tejto oblasti, hoci mal oveľa dlhšiu tradíciu. Nebyť znaku ryby v erbe tohto klanu, upadla by táto skutočnosť do zabudnutia. (Miestni špekulanti dokonca uvažujú o umiestnení pánskych spodkov do erbu, lebo vraj práve vďaka nim osada prekvitá a teda si to spodky zaslúžia … dajte Nebesá aby sa toto nestalo…)
Nad obchodnými záležitosťami Fučimi bdie pani Takaionaka, vdova po miestnom spodkovom magnátovi Užmi Nefučim. Zlé jazyky o vdove tvrdia, že za mladi bola geiša a tiež náramne talentovaná nájomná vrahyňa z už zaniknutého klanu ninjov na severe planiny, a tiež že svojho manžela odpravila na onen svet použitím nejakého odporného jedu, hoci oficiálna koronerova správa znela – úmrtie v spánku v dôsledku vysokého veku (pán Užmi Nefuči sa dožil zrelého veku 82 rokov a okrem trúchliacej vdovy tu zanechal 7 detí – 3 synov a 4 dcéry).
Ich erbom je strieborná ryba v čiernom poli.
* * *
František z Prázdnych Rečí: Tam, kde sa Slnko rodí. Úryvky.
